Zákaz priblíženia a vyživovacia povinnosť pri domácom násilí

15. august 2025

Janka Mikušová

Zákaz priblíženia a vyživovacia povinnosť pri domácom násilí

Domáce násilie je jedným z najzávažnejších spoločenských problémov, ktorý si vyžaduje okamžité a účinné riešenia a podporu obetí. Obeť domáceho násilia je odkázaná na účinnú pomoc polície a následne súdov. Zásadným opatrením v takejto situácií je uloženie zákazu priblíženia násilníka k obeti.

Zákaz priblíženia: Keď 10 metrov a 6 mesiacov nestačí

V poslednej dobe sme sa stretli v našej AK s dvoma prípadmi domáceho násilia, pričom v oboch bol podaný návrh na súd na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze priblíženia k obeti. Kým v prvom prípade súd vydal zákaz priblíženia na 10 metrov k obeti a dobu trvania tohto zákazu obmedzil na 6 mesiacov, v druhom prípade súd nariadil zákaz priblíženia k obeti na 70 metrov a časovo neobmedzil platnosť tohto neodkladného opatrenia.  

Na prvý pohľad sa môže zdať, že uloženie zákazu priblížiť sa k obeti na 10 metrov predstavuje dostatočnú  vzdialenosť, ktorá obeti poskytuje potrebnú ochranu. Realita je však iná. Pri rodinných domoch môže vzdialenosť 10 metrov znamenať, že partner, ktorý sa dopúšťal domáceho násilia môže stáť za plotom a sledovať obeť, šikanovať ju, pričom formálne neporuší súdne rozhodnutie. Vzdialenosť od plotu k vchodovým dverám domu často presahuje túto hranicu, čo v praxi umožňuje pokračovanie v psychickom týraní. Vzdialenosť v rámci uloženia zákazu priblíženia 70 metrov a viac je omnoho vhodnejšia a z praktických dôvodov predstavuje účinnejšiu ochranu pre obeť domáceho násilia, znemožnila by jej priame ohrozovanie a zastrašovanie páchateľom. Táto nekonzistentnosť v rozhodovaní súdov môže vážne ohroziť snahu obetí vymaniť sa z dosahu páchateľa domáceho násilia.

Rovnako obmedzenie uloženého zákazu priblíženia na obdobie 6 mesiacov je absolútne nepostačujúce. Samozrejme, obeť domáceho násilia môže požiadať o predĺženie alebo opätovné vydanie tohto zákazu, avšak predstavuje to pre ňu ďalší praktický problém, na ktorý musí myslieť a v predstihu ho riešiť v najzraniteľnejšom období, kedy sa snaží odpútať od násilného partnera a zariadiť si život.

 Výživné v "nevyhnutnej miere"

Problematická je v tejto súvislosti aj otázka výživného určeného neodkladným opatrením najmä v prípadoch odchodu partnera z domácnosti z dôvodu vykázania z obydlia a uloženia zákazu priblíženia. V jednom z vyššie uvedených prípadov, s ktorými sme sa stretli,  súd priznal matke výživné na štyri deti vo výške necelých 200 eur mesačne - sumu, ktorá sotva pokryje týždňový nákup potravín pre štvoricu dospievajúcich detí.

Súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že neodkladným opatrením možno uložiť rodičovi platiť výživné len "v nevyhnutnej miere", ktorú interpretoval ako polovicu sumy výživného,  ktoré by bolo povinnému rodičovi určené v riadnom konaní podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti.

Problém interpretácie "nevyhnutnej miery"

Vyššie uvedená interpretácia výšky nevyhnutnej vyživovacej povinnosti je v rozpore so základným účelom neodkladných opatrení - zabezpečiť okamžitú ochranu a základné potreby obetí domáceho násilia. Suma 50 eur na mesiac na jedno dieťa nemôže pokryť ani tie najzákladnejšie potreby ako je strava, oblečenie, školské potreby, zdravotná starostlivosť a bývanie. Vzhľadom na správanie takýchto partnerov, a to nielen k matke detí, ale častokrát aj k samotným deťom, je zrejmé, že nákup potravín alebo topánok od neho nemožno očakávať. A tak nad rámec takto súdom určeného výživného povinný rodič nebude prispievať ničím. Je zrejmé, že súd následne v riadnom konaní o úprave práv a povinností určí výživné v plnej výške, ktoré má povinný rodič povinnosť doplatiť. Avšak nič to nemení na skutočnosti, že do skončenia hlavného konania o úprave rodičovských práv a povinností je rodič, ktorý sa o dieťa stará a v tomto prípade, matka, ktorá bola roky partnerom týraná, povinná znášať všetky náklady na deti sama s minimálnym výživným mesiace alebo aj roky. Súd už pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení má oprávnenie vykonať lustráciu v Sociálnej poisťovni, na základe ktorej vie ihneď určiť výšku čistého príjmu povinného rodiča, čiže z nášho pohľadu mu nič nebráni v tom, aby aj v rámci neodkladného opatrenia určil výživné v rozumnej a pre povinného rodiča zvládnuteľnej sume.

Domino efekt nedostatočnej ochrany

Kým súd v hlavnom konaní nerozhodne a nevydá právoplatný rozsudok o výživnom, môže prejsť niekoľko mesiacov až rokov. Počas tejto doby je matka s deťmi odkázaná na nepostačujúce prostriedky, čo môže viesť k:

• zhoršeniu životných podmienok detí,
• zvýšeniu finančného stresu matky,
• možnému návratu k násilnému partnerovi z ekonomických dôvodov.

Vyššie spomínané prípady jednoznačne odôvodňujú prijatie systémových zmien, a to najmä vo forme zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v otázke zákazu priblíženia, ako aj ustálenie otázky nevyhnutného výživného, ktoré v žiadnom prípade nemôže byť len vo výške polovice riadneho výživného v zmysle metodiky ministerstva spravodlivosti.

Ochrana obetí domáceho násilia nemôže byť len formálna. Zákon musí zabezpečiť skutočnú bezpečnosť a dôstojný život pre obete aj ich deti. Súčasné nedostatky v právnej úprave, resp. jej interpretácie súdmi môžu viesť k tomu, že obete zostávajú v nebezpečenstve alebo sa dokonca vracajú k násilníkom z ekonomických dôvodov.

« »