Dojčené dieťa a stretávanie s otcom
18. december 2025
Janka Mikušová
Čoraz častejšie sa rodičia rozchádzajú práve v období, keď sú ich deti ešte dojčené. Pri novorodencoch a veľmi malých deťoch, pre ktoré dojčenie predstavuje základnú výživu, je prirodzené, že osobný styk otca bude obmedzený – spravidla ide o návštevy, krátke prechádzky v prestávkach medzi dojčením či spoločný čas v prítomnosti matky.
V praxi však nie je výnimočné, že dojčené bývajú aj trojročné a aj päťročné deti. A práve tu vyvstáva zložitá a pomerne kontroverzná otázka:
Je dojčenie aj v takom veku stále dôvodom na zásadné obmedzenie stretávania s otcom?
Ide o veľmi citlivú problematiku a aj súdy ju riešia pomerne opatrne. Dojčenie je nepochybne dôležité - podporuje imunitu dieťaťa a vytvára jedinečné puto s matkou. Na druhej strane však stojí rovnocenný a hlboký vzťah dieťaťa s druhým rodičom, ktorý je rovnako podstatný pre jeho zdravý vývoj.
Írsky Najvyšší súd vo veci C.N. v. Q.G. (2016) síce rozhodoval o pomerne malom dieťati, no vyslovil právny záver: dojčenie – najmä vo vyššom veku dieťaťa – samo osebe nemôže byť dôvodom na vylúčenie či výrazné obmedzenie styku s otcom, ak existujú rozumné spôsoby, ako kontakt zorganizovať (napr. kratšie a častejšie stretnutia, prítomnosť matky počas dojčenia a pod.).
K tejto otázke existuje málo rozhodnutí slovenských súdov, no za pozornosť stojí rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 24CoP/97/2023 z roku 2024. Súd v ňom pri trojročnom dieťati konštatoval, že rešpektuje prirodzené právo dieťaťa na výživu a jedinečnú väzbu s matkou, ktorá sa dojčením vytvára. Zároveň však poukázal na odporúčania WHO, podľa ktorých potreba dojčenia vo vyššom veku (cca 3 roky) ustupuje do úzadia. V popredí tak stojí záujem dieťaťa na pravidelnom a rovnocennom styku s otcom.
Na tomto základe súd rozhodol o úprave styku aj s prespaním u otca a zároveň zaviazal matku, aby v prípade možnosti poskytla otcovi zásobu materského mlieka.
➡️ Záver: Na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Rodičia by sa mali vždy pokúsiť nájsť dohodu, ktorá rešpektuje rovnováhu medzi fyziologickými potrebami dieťaťa a jeho právom na osobné väzby s oboma rodičmi.
Ak k dohode nedôjde, zostáva na súde, aby o týchto veľmi citlivých otázkach rozhodol – a tým často zásadne ovplyvnil život dieťaťa, ktoré osobne ani nepozná.
