Blog.

{MASNews::autoShow()}

Je možné chrániť vzhľad výrobku prostredníctvom dizajnu alebo aj prostredníctvom ochrannej známky?

9. január 2023

Radka Sláviková Geržová

Článok uverejnený v zborníku príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie organizovanou Univerzitou Komenského – Právnická fakulta pod názvom „Míľniky v práve v stredoeurópskom priestore 2015“, ISBN 978-80-7160-394-8

 

 

 

Abstrakt: Dizajn predstavuje vzhľad výrobku alebo jeho časti, spočívajúci najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvaru, štruktúry alebo materiálov výrobku samotného, alebo jeho zdobení. Ochranná známka je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je spôsobilé odlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. Je možné chrániť vzhľad výrobku prostredníctvom právnej ochrany dizajnu alebo aj prostredníctvom právnej ochrany ochrannej známky? Príspevok sa zaoberá práve možnosťou spoločnej ochrany vzhľadu výrobku prostredníctvom  dizajnu a ochrannej známky vo svetle súčasnej legislatívy a judikatúry.

 

Kľúčové slová: právo duševného vlastníctva, ochranná známka, dizajn, autorské dielo

 

Abstract: A design is the appearance of a whole product or a part of a product, mainly the features of lines, contours, colors, shape, texture or the materials of the product itself or its ornamentation. A trade mark is a word, image, shape or combined mark which is capable of distinguishing the goods or services of one party from the goods or services of others. Can the appearance of a product be protected by legal design protection or through legal trade mark protection? This article deals with the possibility of joint protection of a product’s appearance through design and trade mark protection in light of the existing legislation and case law.

 

 

Key words: intellectual property law, trademark, design, copyright work 

 

  • ÚVOD

 

Pre pochopenie charakteru dizajnu a ochrannej známky je potrebné si najprv definovať pojem duševné vlastníctvo. Je všeobecne známe, že pojem vlastníctvo pochádza už z čias rímskeho práva. Ide o súbor vzťahov v ekonomickom chápaní, od získavania, cez ovládanie, využívanie, zhodnocovanie,  prípadne spotrebovanie. Právnou úpravou takéhoto komplexu ekonomických vzťahov dochádza k jeho premene na vlastnícke právo. Po súčasnosť je tomuto jedinečnému právu vytváraná široká škála právnej ochrany a rozhodne vytvára základ spoločenských majetkových vzťahov.  Ide však v prevažnej väčšine o tzv. materiálne vlastnícke právo. Čo však s nápadom či prelomovou myšlienkou? Alebo s melódiou, ktorá nám celý deň znie v hlave? S umeleckým dielom vyjadreným v podobe obrazu, sochy alebo aj iného trojrozmerného objektu?  Z právneho hľadiska, a pre terminologické rozlíšenie, ide o duševné alebo intelektuálne vlastníctvo. 

,,Pojem duševní vlastnictví je chápán v nejširším slova smyslu, jako souhrn veškerých imateriálních, neboli nehmotných statků, které však nejsou věcmi v právním slova smyslu dle §118 odst. 1 Obč.z., ale mohli bychom je zařadit pod pojem jiné majetkové hodnoty, čímž tedy mohou být předmětem občanskoprávních vztahů.“  

„...Priemyselné vlastníctvo a práva, ktoré sa upínajú na jeho predmety, predstavujú širokú a vo svojej podstate stále neuzavretú oblasť právnej teórie i právnej praxe. Pod dynamickými technickými, ekonomickými, politickými, sociálnymi a kultúrnymi vplyvmi,  ktoré treba vnímať vo vzájomnej synergii, ako aj v ich európskych i globálnych medzinárodných súvislostiach, sa v posledných desaťročiach utvára informačná a poznatkovo orientovaná spoločnosť a právu duševného vlastníctva v nej patrí čoraz výraznejšie miesto...“ Rovnako sa zhodujú názory odborníkov profesora Jána Švidroňa či profesora Petra Vojčíka, v tejto oblasti, ktorí súhlasia s tvrdením, že vlastníctvo ako všeobecný inštitút súkromného práva a duševné vlastníctvo sú dve osobitné kategórie či právne inštitúty. 

Výnimku však predstavujú zákony na ochranu priemyselného vlastníctva napr. Zákon  č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch  v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o dizajnoch“)  alebo aj  Zákon č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach (ďalej len „Zákon o ochranných známkach“), ktoré za predmet vlastníctva považujú i nehmotné predmety. Tieto právne predpisy vychádzajú z paralely medzi nehmotnými predmetmi priemyselného vlastníctva a hmotnými predmetmi, ktoré sú predmetom vlastníctva v tradičnom chápaní.

Pojem priemyslových  práv je užším pojmom ako pojem duševné vlastníctvo.  A práve súčasťou práv priemyselného vlastníctva  je aj dizajn a ochranná známka.

 

 

 

  • Dizajn 

 

Dizajn ako nehmotný statok je vždy vzhľad, tvar nejakého výrobku, v ktorom je dizajn stelesnený. A práve preto, že je to nehmotný statok zhmotnený v určitom výrobku vnímateľný zmyslami, a teda zachytený na hmotnom substráte, sa stal dizajn predmetom obchodných vzťahov, a potom už len logicky aj predmetom právnych vzťahov.  Z tohto pohľadu rozoznávame (i) spotrebiteľský dizajn, (ii) priemyselný dizajn a (iii) a grafický dizajn.

Spotrebiteľský dizajn je vzhľad, ktorý je aplikovaný na sériovo vyrábaných výrobkov určených bežným spotrebiteľom napr. šperky, nábytok, lampy, sedačky a hračky. Typickým príkladom spotrebiteľského resp. nazývaného aj produktového dizajny sú šperky alebo aj hračky. Priemyselný dizajn je vzhľad, kde je dizajnér pri jeho koncipovaní limitovaný technickou stránkou produktov. Ide najmä o vzhľad motocyklov, automobilov a iných v priemysle využívaných predmetov. Pri koncipovaní priemyselného dizajnu je dizajnér obmedzovaný technikou a zadaním investora. Z tohto pohľadu potom vzniká otázka slobody jeho tvorby, jeho duševnej činnosti pri vytváraní dizajnu. Jeden z najznámejších českých dizajnérov Ivan Dlabač uvádza nasledovné: „...Táto brandža má pravidlá, ktoré si musíte ctiť, aby ste dostali ďalšiu prácu. Dizajn nie je o bezbrehom vytváraní krásna, ale o prispôsobení vízie možnostiam“.  Otázka novinára:  „A čo keď dizajnér nie je ochotný alebo sa proste nedokáže prispôsobiť zadaniu klienta? Existuje ešte umenie. Tam platia iné kritéria a môže sa tam realizovať so všetkou slobodomyseľnosťou. Ale za vlastné peniaze...“ 

Grafický dizajn je vzhľad určitého identifikačného znaku napr. loga alebo známky, ktorého úlohou je najmä komunikácia a odlíšenie sa od konkurencie. Práve pri grafickom dizajne sa môžeme dostať veľmi ľahko aj k ochrane ochrannej známky, čo sa v praxi aj často deje.

Dizajnom sa rozumie výsledok tvorivej duševnej činnosti, a teda nehmotný statok, Zákon o dizajnoch vo svojom ustanovení § 2 písmeno a) určuje vonkajšiu úpravu výrobku alebo jeho časti spočívajúcu v znakoch, ktorými sú najmä línie, obrysy, farby, tvar, štruktúra alebo materiál samého výrobku alebo jeho zdobenia. Charakter dizajnu sa vzťahuje na vonkajšiu úpravu, teda na vizuálne, estetické a dekoratívne prvky výrobku, ktoré sú spôsobilé byť predmetom zmyslového vnímania. Dizajnová ochrana sa nevzťahuje na vlastné technické riešenie výrobku, ani na jeho konštrukciu, metódu či princíp jeho získania (výroby), ale na všeobecnú koncepciu vonkajšieho vzhľadu výrobku. Je zrejmé, že dizajn má pôsobiť na zrakový zmysel ľudí a jeho účelom je pôsobiť na ľudí estetickým dojmom.  Je evidentné, že dizajn je vonkajší vzhľad výrobku, a preto je chránená jeho tvorba, nie technická predurčenosť. Uvedené je zrejmé, pretože pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou výrobku. Je chránená duševná činnosť, ktorú pôvodca dizajnu vynaložil pri jeho tvorbe.  Uvedené je nutné zdôrazniť najmä pri priemyselnom dizajne, pretože pri ňom je dizajnér obmedzený technikou, ergonómiou, aerodynamikou, a taktiež samotnými pokynmi objednávateľa. 

Dizajn charakterizujú znaky, na základe ktorých vieme nehmotný statok určiť ako dizajn spôsobilý právnej ochrany.

  •  

 Prvým znakom je novosť.  Pojem novosť znamená, že dizajn sa považuje sa nový, ak nebol zhodný dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. Dizajn zhodný s iným dizajnom je taký, ktorého znaky sa odlišujú len v nepodstatných detailoch. Dizajn sa považuje za sprístupnený verejnosti, ak bol zverejnený po zápise do registra dizajnov alebo vystavený, použitý v obchode, alebo inak sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. To platí v prípade zapísaného dizajnu.  Iná situácia je pri nezapísanom dizajne  podľa Nariadenie Rady (ES) 6/2002 zo dňa 12. 12. 2001 (ďalej len „Nariadenie o dizajnoch“) , keď podľa článku 5 nezapísaný dizajn sa  považuje za nový, ak žiaden zhodný dizajn nebol sprístupnený verejnosti, pred dňom, kedy sa dizajn, pre ktorý sa žiada ochrana, po prvý raz sprístupnil verejnosti. Je samozrejmé nutné spomenúť tzv. generálnu individuálnu výnimku, keď sa dizajn nepovažuje za sprístupnený verejnosti, ak bol tretej osobe sprístupnený pod podmienkou dôvernosti.  

Z tohto pohľadu a zo skúsenosti máme vedomosť, že najmä automobilové spoločnosti sú pri skúšobných jazdách nových prototypov vozidiel nútené riešiť so skúšobnými jazdcami osobitné zmluvy o mlčanlivosti nového „dizajnu“.  Pokiaľ by bol totiž nový vzhľad výrobku „preduverejnený“, potom stráca novosť a nie je spôsobilý na zápis do registra dizajnov. Typickým a známym príkladom je výmaz dizajnu, ktorý bol zhmotnený vo fľaštičke parfumu v rozhodnutí  Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante (ďalej len „OHIM“) zo dňa 02. 03. 2006 vo veci Maxim Markenprodukte v. Barat B. Gera, kde navrhovateľ tvrdil, že zapísaný dizajn bol preduverejnený v časopise.

Právo prednosti dizajnu však nemusí zákonite vzniknúť len podaním prihlášky dizajnu, môže vzniknúť napríklad aj vystavovaním dizajnu na medzinárodnej alebo medzinárodne uznanej výstave. V takom prípade hovoríme o tzv. výstavnej priorite.  Výstavnú prioritu upravuje Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva. Tento dohovor bol uzavretý 20. Marca 1883 a stal sa súčasťou slovenského právneho poriadku vyhláškou č. 64/1975 Z.z. a dodnes je v Slovenskej republike účinný v znení vyhlášky č. 81/1985 Z.z. (ďalej len „Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva“).

Ďalším znakom dizajnu je osobitý charakter. Osobitý charakter má najmä rozlišovaciu funkciu. Dizajn má osobitý charakter, ak sa celkový dojem, ktorý vyvoláva u informovaného užívateľa, odlišuje od celkového dojmu, ktorý u takéhoto užívateľa vyvoláva dizajn sprístupnený verejnosti pred dňom vzniku práva prednosti. Osobitný charakter sa posudzuje podľa miery tvorivej voľnosti, ktorú má pôvodca dizajnu. Osobitý charakter dizajnu teda definujú tri kategórie, a to:

  • Odlišnosť od celkového dojmu od už zverejneného dizajnu,
  • Informovaný užívateľ,
  • Miera tvorivej voľnosti u pôvodcu dizajnu.
  • Odlišnosť od celkového dojmu od už sprístupneného dizajnu verejnosti

Ďalším znakom dizajnu je aj pojem informovaný užívateľ. Nariadenie o dizajnoch ani Zákon o dizajnoch neobsahuje definíciu pojmu informovaný užívateľ. „...Má sa však chápať ako pojem v strede medzi priemerným spotrebiteľom, na ktorého sa vzťahujú účinky predpisov o ochrannej známke, od ktorého sa nevyžadujú nijaké špecifické znalosti a ktorý priamo neporovnáva odporujúce si ochranné známky, a odborníkom s podrobnými technickými znalosťami. Pojem informovaný užívateľ tak možno chápať ako pojem opisujúci užívateľa, ktorý nie je priemerne pozorný, ale osobitne obozretný, či už z dôvodu jeho osobnej skúsenosti alebo jeho rozsahu vedomostí v danej oblasti...“  To znemená, že pre oblasť informovaného užívateľa je nutné zobrať do úvahy: (i) vyššiu miera pozornosti, (ii) oboznámenosť s dizajnom a (iii) schopnosť porovnávať dizajny. 

Pri posudzovaní osobitého charakteru sa prihliada na mieru tvorivej voľnosti, ktorú mal pôvodca dizajnu pri tvorbe dizajnu. Uvedené súvisí aj s tým, že pri skúmaní podmienok na zápis dizajnu do registra sa neprihliada na znaky, ktoré sú dané výlučne technickou funkciou výrobku. Ide o to, aby v praxi nedošlo k určitej monopolizáciu dizajnu (tvaru) kvôli technickej predurčenosti výrobkov. Treba si opäť uvedomiť, že chránime vzhľad výrobku. 

  • OCHRANNÁ ZNÁMKA

 

Zákon o ochranných známkach definuje ochrannú známku ako akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby. 

 

K tomu, aby ochranná známka mohla bola zapísaná do registra ochranných známok musí spĺňať tiež určité kritéria. Tieto kritéria predstavujú grafická znázorniteľnosť a rozlišovacia spôsobilosť.  Známky zvukové alebo čuchové nie je možné zapísať, aj keď Európsky súdny dvor uviedol vo veci  Shield Mark nasledovné: „musí byť možné, aby zvukové označenia boli považované za ochranné známky, pokiaľ sú spôsobilé odlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov alebo služieb iných podnikov a pokiaľ sú schopné grafického znázornenia.“  Rozlišovacia spôsobilosť je druhým kritériom, ktorý musí ochranná známka spĺňať. Nová ochranná známka musí byť natoľko originálna, že jej znaky sú schopné identifikovať produkty alebo služby, ktoré sú danou ochrannou známkou označené. Je nutné vždy prihliadať k tomu, ako bude ochranná známka pôsobiť na spotrebiteľov. Pojem spotrebiteľ je v zmysle ustálenej judikatúry vždy vnímať tak, aby zahrňoval čo najširší okruh dotknutých osôb. „Nelze totiž dle soudu ohlížet od smyslu ochranné známky, která nepochybně představuje jeden z nejúčinnějších prostředků, jak dostat do podvědomí co nejširšího okruhu subjektů příslušné výrobky či služby“. 

 

 

  • SPOLOČNÉ ZNAKY DIZAJNOV A OCHRANNÝCH ZNÁMOK 

 

Ochranná známka a dizajn majú spoločnú charakterovú črtu v tom, že oba sú nehmotné statky a sú súčasťou obchodnej stratégie podnikateľa. V praxi môže dôjsť často k situácii, keď majiteľ dlhodobo používa dizajn, ten sa stane všeobecne známy, dokonca získa rozlišovaciu spôsobilosť v očiach spotrebiteľov a majiteľ dizajnu sa z dôvodu efektívnosti, dĺžky ochrany a svojej obchodnej stratégie rozhodne prihlásiť určitý vzhľad výrobku podriadiť známkovoprávnej ochrane.  Je treba si totiž uvedomiť niekoľko zásadných skutočností, ktoré k takejto sukcesívnej ochrane nehmotných statkov môžu viesť.

 

Jedným z predpokladom zápisu dizajnu do registra dizajnu je jeho novosť. Výsledok tvorivej duševnej činnosti, ktorý má znaky dizajnu, novosť a osobitý charakter, je spôsobilý na ochranu. Pokiaľ takýto nehmotný statok spĺňa charakteristiku dizajnu, ochrana sa zaručuje zápisom dizajnu do registra dizajnov. Vyššie uvedené neplatí absolútne, pretože podľa Nariadenia o dizajnoch, Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu v Alicante pri zápise dizajnu neskúma novosť ani osobitný charakter. Ochrana dizajnu je 5 rokov a môže byť predĺžená až na celkovú dobu 25 rokov. Princíp ochrany ochranných známok je v podstate totožný ako ochrany pri dizajnoch, tiež sa tu uplatňuje princíp registrácie a princíp teritoriality. Pokiaľ dizajn zároveň tvorí označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, môžeme sa dostať k tomu, že dizajn je tiež spôsobilý aj na registráciu ochrannej známky. Výhodou známkovej ochrany je to, že môže byť využívaná nepretržite (za predpokladu opakovaných žiadostí pred uplynutím základnej doby 10 rokov), zatiaľ čo ochrana dizajnom môže byť využívaná maximálne 25 rokov.

 

Vyššie uvedené skutočnosti môžu viesť k rozhodnutiu podnikateľa, že dizajn, prihlási aj ako ochrannú známku. Je už len po tom na podnikateľovi, aby sa rozhodol, či bude udržovať obe formy ochrany. Z právneho hľadiska môžem túto skutočnosť len odporučiť, pretože znásobuje ochranu pred prípadnými atakmi na ich predmet duševného vlastníctva. 

 

Zdalo by sa, že ochrana oboch nehmotných statkov nastupuje súčasne t.j. po zápise dizajnu alebo ochrannej známky do príslušného registra. Zodpovedanie tejto otázky má následne význam pre právo prednosti t.j. pre právo na uplatnenie tzv. skoršieho práva, ktoré následne môže viesť k výmazu dizajnu alebo ochrannej známky, ktorá porušuje dané skoršie právo.  Je dôležité si uvedomiť, že ochrana nenastupuje u dizajnoch a ochranných známkach neformálne ako u autorských diel, ale k ochrane je nutný formálny úkon, teda zápis do registra dizajnov alebo ochranných známok. Výnimkou je iba nezapísaný dizajn Spoločenstva, ktorého ochrana sa riadi zásadou neformálnosti. Týmto znakom sa ochrana nezapísaného dizajnu podobá autorskoprávnej ochrane. Lehota, ktorá plynie na ochranu takéhoto nezapísaného dizajnu je veľmi krátka, v zmysle Nariadenia o právnej ochrane dizajnov len tri roky od okamihu, keď bol prvýkrát sprístupnený verejnosti v Európskej únii, či už formou vystavenia, oznámenia alebo iného obchodného použitia. V období 12 mesiacov od sprístupnenia dizajnu verejnosti je však možné prihlásiť si takýto dizajn na ochranu na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu. 

 

Otázkou teda je, ktorý predmet duševného vlastníctva bol prihlásený skôr do príslušného registra. Ani táto skutočnosť však neplatí definitívne, keďže predpokladom zápisu ochrannej známky je skutočnosť, že bola už medzi spotrebiteľmi známa, teda nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť, avšak u dizajnu je jeho registrácia podmienená práve novosťou. Novosť predstavuje podstatný znak dizajnu a znamená, že dizajn nemôže byť pred podaním prihlášky sprístupnený verejnosti.  Od skutočností, ktoré tvoria výnimku zo sprístupnenia verejnosti (teda porušenie dôvernosti alebo napr. 12 mesačná ochranná doba pred dňom podania prihlášky) je nutné odlíšiť okamih sprístupnenie prihlášky. Ide o to, že Zákon o ochranných známkach a aj Nariadenie o ochranných známkach dovoľuje sprístupniť prihlášku až potom, čo Úrad priemyselného vlastníctva preskúma, či prihláška spĺňa predpoklady uvedené v právnom predpise t.j. preskúma ju vecne a formálne. Potom nasleduje námietkové konanie, v ktorom môže dotknuté osoby uplatniť svoje prípadne práva. Pri dizajnoch, Úrad priemyselného vlastníctva konkrétny dizajn zverejní nie prihláškou, ale až zápisom dizajnu do registra alebo na základe výslovnej žiadosti prihlasovateľa po 30 mesiacoch odo dňa vzniku práva prednosti. Čiže samotné podanie prihlášky dizajnu alebo ochrannej známky nie je rozhodujúce pre určenie, ktorá ochrana má prednosť. 

 

Otázka podania prihlášky má ešte zásadný význam v tom, či účinky zápisu dizajnu alebo ochrannej známky pôsobia spätne ku dňu podania prihlášky alebo nie. Účinky zápisu ochrannej známky do registra nastávajú dňom zápisu označenia do registra.  Účinky zapísaného dizajnu nastávajú taktiež odo dňa jeho zápisu do registra. Ak nebol zapísaný dizajn zverejnený vo Vestníku Úradu priemyselného vlastníctva, môže jeho majiteľ uplatňovať práva vyplývajúce zo zápisu dizajnu do registra voči tretím osobám len vtedy, ak nie je dizajn patriaci do rozsahu ochrany využívaný v dobrej viere. Uvedené znamená, že pokiaľ sa majiteľ dizajnu rozhodne po zápise dizajnu svoj dizajn nezverejniť, bude sa môcť účinne voči iným osobám brániť len preukázaním, že tretie osoby využívajú dizajn bez jeho súhlasu v zlej viere. 

 

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prioritu ochrany dizajnu alebo ochrannej známky nie je možné určiť definitívne, vzhľadom na formálny charakter zápisu, iného okamihu zverejnenia a nespočetnej možnosti výnimiek pri zverejňovaní pri dizajnoch. Z toho dôvodu budem ďalej uvádzať praktické príklady, na ktorých poukážem tzv. problematiku starších práv, ktoré môžu mať za následok výmaz dizajnu z príslušného registra alebo vyhlásenie ochrannej známky za neplatnú resp. alebo zamietnutie zápisu ochrannej známky už v konaní o námietkach. Pre lepšie pochopenie je nutné zdôrazniť, že ochrannú známku je možné napadnúť dva krát v rámci konaniach o námietkach (§ 30 až 32 Zákona o ochranných známkach) a v rámci konania o vyhlásení ochrannej známky za neplatnú (§ 35 Zákona o ochranných známkach). 

 

  • Záver

 

Inštitút súbehu priemyselnoprávnej ochrany pri dizajnoch a ochranných známkach je vzťah medzi ochrannou známkou a dizajnom a ich režimami ochrany, ktorý funguje nielen v rámci slovenskej legislatívy, ale je potvrdený najmä európskou právnou úpravou. V príspevku je uvedené, akým spôsobom môže dochádzať k súbehu jednotlivých druhov ochrany dizajnu a ochrannej známky, resp. ich prihlášok. Je zaujímavé, že k problematike súbehu priemyselnoprávnej ochrany dizajnov a ochranných známok nie je možné  nájsť v podstate žiadnu odbornú literatúru medzi slovenskými odborníkmi v oblasti práva, rovnako aj súdnou praxou vykonávanou súdmi Slovenskej republiky nebolo možné podložiť či vyvrátiť rozbor ustanovení právnych predpisov upravujúcich túto problematiku. Našťastie je už v súčasnosti dostatok rozhodnutí týkajúcich sa právnej úpravy dizajnov a ich vzťah k ochranným známkam potvrdený rozhodovacou činnosťou Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu.  Bude len na praxi Úradu priemyselného vlastníctva a slovenských súdov, ako sa k danému súbehu postavia, pretože najmä z dôvodu, že Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu pri zápise dizajnov skúma len ich formálnu stránku, bude stred súbehu ochrany dizajnov a ochranných známok zrejme narastať.

 

Použitá literatúra

 

ADAMOVÁ, Z. - NÁVRAT, M. - ŠKREKO, A. - ZÁMOŽÍK, J. 2009. Praktické prípady z práva duševného vlastníctva. Bratislava: Iura Edition, 2009. s. 15. ISBN 978-80-8078-287-0.

HORÁČEK, Roman a kol. Zákon o ochranných známkách. Komentář. 2.vydání. Praha: C.H.Beck. 2008.

JAKL, L. 2011. Právní ochrana průmyslového a jiného duševního vlastnictví. 3. vyd. Praha: Metropolitní univerzita Praha, 2011. 168 s. ISBN 978-80-86855-63-9.

KLUČIAROVÁ E., Priemyselnoprávna ochrana na národnej  a medzinárodnej úrovni, In: Revue pre teóriu a prax v oblasti duševného vlastníctva, ISSN 1335-2881, 2011, XVI roč.,č. 2.

KOUKAL P. 2007. Souběh průmyslových vzorů s ochranou autorskoprávní a známkoprávní,: Disertačná práca. Brno: Masarykova univerzita, 2007. 201 s.

KOUKAL, P. 2012. Právni ochrana designu – průmyslové vzory, autorké díla.  Praha: Woltres Kluwer, 2012. 156 s. ISBN 978-80-7357-886-2.

TELEC, I. – TŮMA, P. 2007. Autorský zákon – Komentář. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2007. 970 s. ISBN 978-80-7179-608-4.

RAUS, David. Judikatura Nejvyššího správního soudu: ochranné známky. Soudní rozhledy, 2006, roč.12,  č.3, s.84.

SLÁVIKOVÁ GERŽOVÁ R. 2013. Súbeh autorskoprávnej a priemyselnoprávnej ochrany pri dizajnoch, Rigorózna práca, Bratislava, Paneurópska vysoká škola. 2013.

SLOVÁKOVÁ, Zuzana. Průmyslové vlastnictví. 2. vydání. Praha: Lexis Nexis CZ s.r.o., 2006, s. 16.

ŠVIDROŇ, J. a kol. 2009. Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva. 1. vyd. Bratislava: VEDA, 2009. 680s. ISBN 978-80-224-1033-5.

VOJČÍK, P. – VYPARINA, S. 2000. Účinky zápisu priemyselného vlastníctva. In: Duševné vlastníctvo. 2000, ISSN 1335-2881, č. 4, s. 18-21.

VYPARINA, S. 1995. Vzťah priemyselných práv k autorským právam. In: Justičná revue, ISSN 1335-6461, 1995, roč. 47, č. 3-4,  s. 37-43.

 

 

14, feb, 2024

Manželstvo končí, čo ďalej?

foto
Vaše manželstvo je na križovatke a rozhodli ste sa pre rozvod, čím vstupujete do neznámeho právneho teritória. Jana Mikušová Vám v rozhovore pre @akcnemamy poskytne  komplexný náhľad, ako zvládnuť tento---

16, feb, 2024

Pre RTVS o zmenách tretného zákona

foto
Našakolegyňa Katarína Králičková sa v RTVS vyjadrila k aktuálnej otázke zmien trestného zákona.

13, feb, 2024

O manželstve na RTVS

foto
K niektorým právnym aspektom manželstva v Ranných správach RTVS od Jany Mikušovej.

Táto webová stránka používa cookies

Pre personalizáciu obsahu a reklám, pre poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti využíváme súbory cookie. Informácie o tom, ako náš web používáte, zdieľame so svojími partnermi pre sociálne média, inzercie a analýzy. Partneri tieto údaje môžo skombinovat s ďalšími informáciami, ktoré ste im poskytli alebo ktoré získali v dôsledku toho, že používáte ich služby. V prípade Vášho súhlasu prosím pokračujte pri prehliadaní webovej stránky a stačte OK.
Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.(Viac informácií)

OK

Súbory cookie sú malé textové súbory, ktoré môžu webové stránky používať na zefektívnenie používateľskej skúsenosti.
Zákon uvádza, že na Vašom zariadení môžeme ukladať súbory cookie, ak sú pre prevádzku týchto stránok nevyhnutné. Pre všetky ostatné typy súborov cookie potrebujeme vaše povolenie.
Táto stránka používa rôzne typy súborov cookie. Niektoré súbory cookie sú umiestnené službami tretích strán, ktoré sa zobrazujú na našich stránkach.
Získajte viac informácií o tom, kto sme, ako nás môžete kontaktovať a ako spracovávame osobné údaje v našich Pravidlách ochrany osobných údajov. Váš súhlas sa vzťahuje na nasledujúce domény: www.bratis.law