Reprezentatívne kolektívne zmluvy

10. december 2024

Jana Mikušová

Novela Zákona o kolektívnom vyjednávaní

Od 15.novembra 2024, resp. od januára 2025 sa novelizuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Zásadnými novinkami v tomto zákone sú (i) rozšírenie povinnosti kolektívne vyjednávať aj pre tie subjekty, ktoré sa zaregistrovali ako záujmové združenia právnických osôb alebo občianske združenia, (ii) opätovné zavedenie reprezentatívnych kolektívnych zmlúv do zákona o kolektívnom vyjednávaní, (iii) skúmanie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a (iv) valorizácia odmien sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov.

Povinnosť kolektívne vyjednávať aj pre záujmové združenia právnických osôb a občianske združenia

Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní ukladá povinnosť kolektívne vyjednávať aj zamestnávateľom, ktorí sú zaregistrovaní ako záujmové združenia právnických osôb alebo ako občianske združenia podľa zákona o združovaní občanov za predpokladu, že sú členmi organizácie zamestnávateľov. Táto povinnosť bola zavedená do novelizovaného znenia zákona o kolektívnom vyjednávaní z dôvodu, že ide o skrytý zamestnávateľský subjekt, ktorý sa vyhýba kolektívnemu vyjednávaniu, avšak čo sa týka práv, benefituje z členstva v zamestnávateľskej organizácii.

Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa

V roku 2025 bude obnovená právna úprava tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31.3.2021, a to v rovnakom znení ako predtým. Znamená to, že ak sú naplnené určité kritériá reprezentatívnosti a ak zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v odvetví alebo v časti odvetvia (pre ich označenie sa používa SK NACE klasifikácia), tripartitná komisia overí splnenie podmienok reprezentatívnosti. Ak sú splnené, ministerstvo zverejní oznam v zbierke zákonov SR o jej uzatvorení. Zamestnávateľ v odvetví alebo v časti odvetvia, v ktorom bola reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, ju musí plniť okrem zamestnávateľov, ktorí spadajú pod výnimky.

Výnimky, teda kedy sa reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahuje na zamestnávateľa a jeho zamestnancov, je napríklad situácia, že zamestnávateľa zaväzuje už iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov, zamestnávateľ je v konkurze a pod.

V tejto súvislosti zákon vyžaduje, aby zmluvné strany oznámili ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, pričom musia splniť formálne náležitosti tohto oznámenia. V prípade, že požadované formálne náležitosti nebudú splnené, ministerstvo vyzve na ich doplnenie, a to v 15-dňovej lehote. Takéto oznámenie ministerstvo odloží, ak nebude doplnené v stanovenej lehote alebo v prípade, že ku dňu doručenia oznámenia bude kolektívna zmluva vyššieho stupňa účinná menej ako šesť mesiacov, ak je v tomto odvetví alebo časti odvetvia reprezentatívna iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa a pod.

Ministerstvo následne zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku a umožní dotknutým zamestnávateľom predložiť k nemu stanovisko do 5 pracovných dní.

Následne ministerstvo samo overuje splnenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy tým, že požiada o údaje Štatistický úrad SR ohľadne počtu zamestnancov zamestnávateľov, ktorí uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Tripartitná komisia zriadená ministerstvom potom preskúma splnenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a umožní reprezentatívnym združeniam zamestnávateľov a odborových zväzov vyjadriť stanovisku k údajom uvedeným v oznámení, stanoviskám dotknutých zamestnávateľov a k údajom, ktoré boli poskytnuté Štatistickým úradom SR.

Ak ministerstvo zistí, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznámenia o jej reprezentatívnosti v zbierke zákonov SR alebo ak zistí, že nie je reprezentatívna, požiada o zverejnenie oznámenia o tejto skutočnosti v obchodnom vestníku a zverejní to aj na svojom webovom sídle.

Reprezentatívnosť kolektívnych zmlúv je možné podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, kedy súd môže na základe podanej žaloby vyhlásiť, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa nie je reprezentatívna, ak predtým bolo konštatované, že reprezentatívna je, prípadne, že je reprezentatívna, ak predtým bolo konštatované, že reprezentatívna nie je.

Miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním

V nadväznosti na právne predpisy EÚ došlo aj k zadefinovaniu miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním a vypracovania akčného plánu. Definovanie miery pokrytia je v zákone o kolektívnom vyjednávaní veľmi stručné, vo svojej podstate ide o percentuálne vyjadrenie počtu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva z počtu zamestnancov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnou zmluvou. Smernica v tomto ohľade berie do úvahy, že môžu existovať aj také skupiny zamestnancov, kde sa kolektívne nevyjednáva.

V zákone sa na základe Smernice ustanovuje, že ak je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním nižšia ako 80 % (čo je aj prípad SR) ministerstvo v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracuje akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania na obdobie piatich rokov. Tento akčný plán zverejní na webovom sídle. Prvý akčný plán  by mal byť vypracovaný do 31. decembra 2025.

Nová úprava odmien sprostredkovateľov a rozhodcov kolektívnych sporov

Vzhľadom na to, že odmena sprostredkovateľov a rozhodcov za vykonávanie ich činnosti nebola valorizovaná od roku 2009, novela zákona o kolektívnom vyjednávaní pristúpila k jej zvýšeniu. Konkrétne po novom je odmena sprostredkovateľa vo výške 0, 5 násobku priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu a odmena rozhodcu 0,7 násobok priemernej mesačnej mzdy dva roky dozadu. 

« »