Blog.

{MASNews::autoShow()}

Pracovné spory v SR a ČR -2. časť

17. január 2025

Janka Mikušová, Radka Sláviková

 

Odklony od všeobecnej úpravy v rámci vedenia individuálneho pracovnoprávneho sporu

 

Pred rekodifikáciou právnej úpravy civilného práva procesného v SR a prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), platila v Českej aj Slovenskej republike obdobná právna úprava, ktorá upravovala občianske súdne konanie. Išlo o zákon z roku 1963, ktorý prešiel viacerými novelizáciami, a takto platil aj v Slovenskej republike do roku 2016. Prijatím nových civilných kódexov došlo k zmene systematiky právnej úpravy občianskeho súdneho konania, ktoré bolo premenované na civilné sporové konanie. CSP zaviedol osobitný inštitút individuálneho pracovnoprávneho sporu ako konania so slabšou stranou – zamestnancom, ktorý aj zadefinoval a v ucelenej časti upravuje jednotlivé odklony od všeobecnej úpravy civilného sporového konania v prípade, že stranou sporu je zamestnanec. V ďalšom texte sa venujeme jednotlivým odklonom od všeobecnej právnej úpravy civilného sporového konania v prípade individuálneho pracovného sporu na Slovensku, a to v porovnaní s odklonmi a odlišnou úpravou občianskeho súdneho konania upraveného OSŘ v prípade, že ide o pracovnoprávny spor s poukazom na aktuálnu judikatúru.

Kauzálna príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch

Rekodifikácia civilného práva procesného v prvom rade zakotvila kauzálnu miestnu príslušnosť súdov v pracovnoprávnych sporoch. Ustanovenie § 23 CSP [1] upravuje kauzálnu príslušnosť súdov v individuálnych pracovnoprávnych sporoch, ako aj v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajkov a výluky. Podľa § 40 CSP súd skúma kauzálnu príslušnosť počas celého konania. To znamená, že v prípade, ak by žaloba v pracovnoprávnom spore bola podaná na nepríslušný súd, ktorý svoju nepríslušnosť zistí až v priebehu konania, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu podľa § 43 CSP.

Kauzálnu príslušnosti súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov zákonodarca odôvodňuje tým, že cieľom rekodifikovanej právnej úpravy bolo vytvoriť podmienky na špecializáciu v tomto type agendy. Pri určovaní okresných súdov v sídle kraja sa brala do úvahy najmä štatistika nápadu na jednotlivé súdy, dopravná infraštruktúra a dostupnosť. Na jednej strane zákonodarca tvrdí, že chcel zabezpečiť ako cieľ špecializáciu jednotlivých okresných súdov na riešenie pracovnoprávnych sporov, a na druhej strane prihliadal aj na otázku logistiky, to znamená dopravnej dostupnosti súdov tak, aby prípadné pracovnoprávne spory neboli neriešiteľnou dilemou, čo sa týka dostupnosti najmä zo strany zamestnancov. Podľa komentára k CSP problematika individuálnych pracovnoprávnych sporoch nie je natoľko náročná, aby musela byť riešená na samostatných špecializovaných súdoch, a taktiež, že stanovenie jedného okresného súdu v rámci kraja na riešenie pracovnoprávnych sporov nemusí byť dostatočné. [2]

 

S uvedeným pohľadom autorov komentára k CSP sa nestotožňujeme, podľa nášho názoru problematika pracovnoprávnych sporov je pomerne náročná, a to najmä s ohľadom na ich osobitnú povahu, ktorá vyplýva z právnej nerovnováhy subjektov pracovnoprávnych vzťahov. Fakt, že pôvodná právna úprava zrejme nereflektovala potreby a povahu pracovnoprávnych sporov, možno konštatovať aj na základe toho, že konania v pracovnoprávnych sporoch prebiehali aj niekoľko rokov. Sudcovia, prejednávajúci pracovnoprávne spory, boli zavalení ďalšou agendou odlišnej povahy. Vo všeobecnosti sme toho názoru, že špecializácia sudcov v akomkoľvek odvetví práva v rámci jedného súdu môže len zlepšiť kvalitu vynášaných rozsudkov, ako aj samotného priebehu konania. Otázka, či je určenie len jedného súdu v rámci celého kraja efektívnym riešením a či v danom prípade nebudú kauzálne príslušné súdy rovnako vyťažené ako pred rekodifikáciou civilného práva procesného, stojí za zváženie. Napriek tomu, že od prijatia CSP ubehlo už takmer 7 rokov, vychádzajúc z našich skúseností, zavedenie kauzálnej príslušnosti súdov nemalo zásadný vplyv na rýchlosť súdneho konania alebo jeho efektivitu. Možno konštatovať, že ak aj došlo k prehĺbeniu odbornosti súdov (resp. sudcov), ktorí riešia pracovnoprávne spory na konkrétnych kauzálne príslušných súdoch, samotná rýchlosť konania súdov v pracovnoprávnych sporov sa zásadným spôsobom nezmenila.

V tejto súvislosti poukazujeme na to, že od júna 2023 je účinná novela zákona č. 150/2022 Z. z o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, tzv. nová súdna mapa. Na základe novej súdnej mapy došlo k reorganizácii doterajšieho systému súdov, čo sa dotklo aj súdov, ktoré boli kauzálne príslušné na prejednávanie pracovnoprávnych sporov.

Nová súdna mapa má smerovať k zefektívneniu konaní a celého systému súdnictva, pričom znížila počet pôvodne existujúcich 54 okresných súdov na 31 okresných súdov. Konkrétne dopady na prejednávanie sporov, fungovanie súdov a efektivitu tejto zmeny ešte nie sú s ohľadom na krátkosť času od jej účinnosti známe.

V Českej republike nie je stanovená žiadna osobitná kauzálna príslušnosť súdov na prejednávanie pracovnoprávnych sporov. Platí všeobecná úprava, že pracovnoprávne veci sú prejednávané v Českej republike civilnými súdmi. Neexistuje teda samostatná sústava pracovného súdnictva. V občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú súdy spory a iné veci, ktoré vyplývajú z pomerov súkromného práva. [3] Do 31.  decembra 2013 obsahovalo predmetné ustanovenie § 7 OSŘ aj konkrétny výpočet jednotlivých odvetví súkromného hmotného práva, spory z ktorých prejednávajú civilné súdy a medzi nimi boli uvedené aj právne veci vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Tento stav však bol zrušený novelou č. 293/2013 Sb., pričom podľa dôvodovej správy k tejto novele OSŘ bolo upustené od rozlišovania jednotlivých odvetví z dôvodu obnovenia Občianskeho zákonníka ako všeobecného kódexu súkromného práva. Myšlienka jednotného rekodifikovaného súkromného práva bola tým vyjadrená v právnej úprave občianskeho súdneho konania, ktorého primárnym účelom je práve riešenie sporov vyplývajúcich zo súkromného práva. [4]

Civilné súdy v ČR majú právomoc v troch základných skupinách sporov, ktoré sú rozptýlené v rôznych predpisoch tvoriacich pracovné právo. Za základnú skupinu môžeme považovať pracovné veci v užšom slova zmysle, ďalšiu skupinu tvoria spory podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní a do poslednej skupiny spadajú veci, ktoré sú zakotvené v zákone o zvláštních řízeních soudních [5], ktoré zahŕňajú konanie vo veciach volieb do zamestnaneckej rady, volieb zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a volieb členov zvláštneho vyjednávacieho výboru pre európske družstevné spoločnosti.

OSŘ prvýkrát v rámci svojho znenia upravuje pracovné veci v § 36a, podľa ktorého v konaní vedenom na okresnom súde koná a rozhoduje senát v pracovných veciach. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že senát musí vždy konať a rozhodovať tiež v prípadoch, ak je bežná vec spojená s pracovnou vecou na spoločné konanie, a to buď na základe spojenia veci žalobcom v podanej žalobe, alebo na základe rozhodnutia súdu podľa § 112 ods. 1 OSŘ. Úprava obsadenia súdu je tak jednou z mála oblastí, v rámci ktorej OSŘ výslovne zakotvuje zvláštnu úpravu pre pracovné veci. Obsadenie senátu v pracovných veciach tvorí predseda senátu, ktorým je sudca a dvaja prísediaci. Inštitút prísediacich je špecifickým inštitútom pre pracovnoprávne spory. Prísediaci sú volení zastupiteľstvami obcí v obvode príslušného okresného súdu a môžu nimi byť osoby staršie ako 30 rokov, ktoré sú štátnymi občanmi ČR, sú svojprávne, bezúhonné a ich skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že budú svoju funkciu zastávať riadne. Súčasne musia tieto osoby súhlasiť s ustanovením do funkcie a pridelením ku konkrétnemu súdu. [6] Právni teoretici v ČR považujú inštitút prísediacich za prekonaný, vyčítajú mu, že na osoby prísediacich nie sú kladené žiadne odborné požiadavky, pretože sa u nich nevyžaduje vysokoškolské vzdelanie ani absolvovanie odbornej skúšky. Z uvedeného dôvodu zaznievajú požiadavky na zrušenie tohto inštitútu ako prekonaného a taktiež pochybnosti o ich prínose na samotnom rozhodovaní súdu. Z nášho pohľadu by sme tento inštitút zachovali ako prínosný za predpokladu, že by bol modifikovaný a na prísediacich by boli kladené odborné nároky, napríklad vo forme osobitného vzdelávania a odbornej skúšky.

Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na tzv. pracovné veci v užšom slova zmysle, teda sporové pracovnoprávne konanie, ktoré môže zahŕňať tak individuálne, ako aj kolektívne pracovnoprávne spory. V tejto súvislosti sa obvykle uvádza, že za pracovnú vec je potrebné považovať spor o nárokoch vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov upravených Zákonníkom práce a rozhodujúcim má byť obsah konkrétneho pracovnoprávneho vzťahu. [7]

Podľa právnej teórie sa ako vhodnejšie vymedzenie javí, že pracovnou vecou je spor, ktorý sa týka nároku vyplývajúceho priamo či odvodene z pracovného vzťahu. Je teda dôležité, aby pracovnoprávny vzťah stál na počiatku vzniku nároku, alebo aby išlo o samotnú existenciu tohto vzťahu. To znamená, že pracovným vzťahom podľa tejto definície je potrebné rozumieť nielen pracovnoprávny vzťah, ale aj vzťah obdobný.

Záverom tejto časti možno konštatovať, že v Českej republike neexistuje samostatná vetva pracovného súdnictva, v rámci ktorej by mali právomoc zvláštne súdy. Pri všeobecných súdoch sa v pracovných veciach uplatňuje špecializácia len v rámci rozvrhu práce, čo znamená, že tieto spory sú prideľované senátom určeným podľa tohto rozvrhu. Zaistenie špecializácie sudcov podľa osobitných právnych predpisov [8] by však malo byť pravidlom. [9]

Na základe vykonaného porovnania možno konštatovať, že kým v Slovenskej republike je upravená kauzálna príslušnosť súdov prejednávajúcich pracovnoprávne spory, v ČR riešia túto agendu súdy všeobecné, tak ako tomu bolo aj na Slovensku pred účinnosťou nových kódexov civilného práva procesného v roku 2016.

Rozdiel v rámci prejednávania pracovnoprávnych sporov medzi Slovenskom a Českom je aj v tom, že na kauzálne príslušných slovenských súdoch prejednáva pracovné veci v prvej inštancii samosudca, kým v ČR sú už v prvej inštancii pracovnoprávne spory podľa zákona prejdnávané a rozhodované senátom. Na Slovensku senát prejednáva akékoľvek spory až v druhej inštancii v rámci odvolacieho konania.

Zo skúsenosti z aplikačnej praxe môžeme konštatovať, že konanie v pracovných veciach na súdoch v ČR prebieha podstatne rýchlejšie ako na Slovensku. Vychádzajúc z údajov zverejnených Českým statistickým úřadem je priemerná dĺžka civilného sporového konania v ČR cca 260 dní [10], kým na Slovensku je to podľa štatistiky vykonávanej Ministerstvom spravodlivosti SR takmer o 1000 dní viac, a to konkrétne pri pracovnoprávnych sporoch. [11]

S odstupom niekoľkých rokov tak možno konštatovať, že samotné ukotvenie kauzálne príslušných súdov na prejednávanie pracovnoprávnych súdov prijatím CSP v roku 2016 zrejme nie je riešením alarmujúcej dĺžky súdnych konaní v pracovnoprávnych veciach na Slovensku, ktorá až o 1000 dní presahuje dĺžku konaní v pracovných veciach v Čechách. Otázka väčšej efektivity, resp. odbornosti sudcov, ktorí sa zaoberajú len jedným typom agendy, nie je tak ľahko kvantifikovateľná, a, samozrejme, je veľmi dôležitá, avšak vo vzťahu k až absurdnej priemernej dĺžke trvania pracovnoprávnych sporov ustupuje do úzadia.

Prejednávanie a rozhodovanie pracovnoprávnych sporov už v prvom stupni senátom, ako je tomu v ČR oceňujeme ako zabezpečovanie väčšej záruky zákonnosti konania a špecializácie v danej problematike. Samotná špecializácia sudcov v jednotlivých oblastiach práva je upravená v zákone č. 6/2002 Sb, a mala by byť zabezpečovaná v rámci konkrétnych súdnych oddelení. Laický prvok v podobe prísediacich by však mal byť väčšmi regulovaný a modifikovaný oproti súčasnému právnemu stavu.

Možno konštatovať, že súčasná slovenská právna úprava od roku 2016 s ohľadom na štatistické závery z roku 2020 nepriniesla žiadny významný posun v rýchlosti vybavovania súdnych sporov v pracovnoprávnych veciach a otázku odbornosti môžeme len z vlastných skúseností zhodnotiť ako v zásade neprekračujúcu odbornosť sudcov spred rekodifikácie civilného sporového práva. Efektivita súdov v ČR pri prejednávaní civilných sporov je podstatne lepšia, odbornosť je zaručená v rámci jednotlivých súdov interne.

Procesné zastúpenie

Od účinnosti CSP, teda od júla 2016, sa zamestnanec v individuálnom pracovnoprávnom spore môže dať zastupovať okrem zvoleného zástupcu (zväčša advokáta) aj odborovou organizáciou. V porovnaní s dovtedajšou právnou úpravou nemusí ísť o odborovú organizáciu, ktorej je dotknutý zamestnanec členom. Konkrétne podľa § 317 CSP sa uvádza, že zamestnanec sa môže dať v individuálnom pracovnoprávnom spore zastupovať odborovou organizáciou. [12]

 

Odborové organizácie vystupujú predovšetkým ako právna forma zástupcov zamestnancov pôsobiacich u zamestnávateľa na účely ochrany a uplatňovania práv zamestnancov. V prípade, že dochádza k sporu medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou ako formou zástupcov zamestnancov u zamestnávateľa, ide o kolektívny pracovnoprávny spor. Kolektívny pracovnoprávny spor predstavuje v zásade spor o uzatvorenie kolektívnej zmluvy alebo spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. V prípade, že zamestnávateľ vedie s odborovou organizáciou spor iného charakteru (napríklad ochrana dobrej povesti a podobne), ide o štandardný občianskoprávny spor, na ktorý sa žiadne výnimky alebo odklony neaplikujú.

 

Právny stav pred rekodifikáciou civilného práva procesného umožňoval zamestnancovi dať sa zastupovať odborovou organizáciou, ktorej bol dotknutý zamestnanec členom, a to na základe plnomocenstva. Právna úprava zakotvená v CSP obsahuje obmenu a v porovnaní s úpravou OSP [13] rozširuje okruh odborových organizácií, ktoré môžu zastupovať zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore. [14] Rozšírenie možnosti zamestnanca byť zastupovaný akoukoľvek odborovou organizáciou však môže spôsobiť určité aplikačné a aj praktické problémy. Napriek tomu, že zákon umožňuje zamestnancovi zvoliť si takýto spôsob zastúpenia, z logiky veci a z dôvodu úspešného bránenia práva, by takouto odborovou organizáciou mala byť organizácia, ktorej je zamestnanec členom, alebo ktorá pôsobí u zamestnávateľa, s ktorým zamestnanec vedie pracovnoprávny spor. V danom prípade ešte pripadá do úvahy odborová organizácia, ktorá pôsobí v tom istom odvetví alebo sektore ako zamestnávateľ, ktorý je účastníkom pracovnoprávneho sporu. Keďže na úspešné uplatňovanie práv zamestnanca, resp. jeho zastupovania, sú potrebné aj určité praktické, resp. odborné znalosti, ako aj znalosti z prostredia zamestnávateľa, nielen samotná znalosť práva. Skúsenosti a poznanie prostredia zamestnávateľa môžu byť výhodou v porovnaní so zastúpením advokátom. [15]

 

CSP v ustanovení o možnosti zastúpenia zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore odborovou organizáciou neupravuje celkom jasne otázku udelenia plnomocenstva. Je zrejmé, že na zastupovanie v súdnom konaní bude potrebné, aby odborová organizácia predložila nejaký doklad, čo v danom prípade bude zrejme dohoda so zamestnancom. Vo vzťahu k zastupovaniu zamestnanca odborovou organizáciou poukazujeme na § 89 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zvoleným zástupcom nie je advokát, súd uznesením, ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach. [16]

 

Ustanovenie CSP o nepripustení zastúpenia v prípade, že zástupcom je iná osoba ako advokát, z dôvodu zjavnej nespôsobilosti na zastupovanie alebo situácie, že tento zástupca vystupuje vo viacerých konaniach, je pomerne nejasné a vágne. Odborová organizácia už z povahy svojej činnosti, ktorou je bránenie práv zamestnancov, často zastupuje viacero zamestnancov v početných sporoch, resp. konaniach, to znamená, že nepripustenie zastupovania súdom z dôvodu vystupovania vo viacerých konaniach je nejasné a na prípad zastúpenia odborovou organizáciou pomerne ťažko aplikovateľné. Vo svojej podstate to znamená, že odborová organizácia môže zastupovať viacerých zamestnancov v súdnom spore s jedným zamestnávateľom, resp. aj viacerými zamestnávateľmi, keďže CSP nekladie požiadavku, aby bol zamestnanec členom tejto odborovej organizácie alebo aby táto organizácia pôsobila u zamestnávateľa, u ktorého je zastupovaný zamestnanec v pracovnom pomere. V tejto súvislosti vyvstávajú aj viaceré otázky, najmä, či bude súd v rámci nepripustenia zastupovania odborovou organizáciou z dôvodu zastupovania vo viacerých konaniach brať do úvahy jednotlivé základné organizácie odborových organizácií, ktoré možno prirovnať k „organizačným zložkám“ odborových organizácií, alebo len odborovú organizáciu, od ktorej sú tieto základné organizácie odvodené ako celok a pod.

 

Vo vzťahu k možnostiam zastúpenia zamestnanca v individuálnom pracovnoprávnom spore za zásadný aplikačný problém považujeme možnosť dať sa zastúpiť takmer akoukoľvek odborovou organizáciou. Takýto prístup totiž vytvára živnú pôdu na to, aby určitá odborová organizácia, aj novovzniknutá, bez akýchkoľvek väzieb na odvetvie alebo sektor, v ktorom konkrétny zamestnávateľ pôsobí, ponúkla zamestnancovi zastupovanie, vplývala na neho, prípadne ho do takéhoto rozhodnutia vmanipulovala, čo v konečnom dôsledku môže byť v ostrom rozpore so záujmami zamestnanca. [17]

 

Podľa OSŘ neplatí v prípade zastúpenia zamestnanca v pracovnoprávnom spore v ČR žiadna osobitná výnimka alebo odlišná úprava. OSŘ vo všeobecnosti rozlišuje zástupcu na základe zákona podľa § 22, na základe plnej moci podľa § 24 OSŘ a na základe rozhodnutia súdu podľa § 29 OSŘ.

 

V rámci pracovných veci, resp. pracovnoprávnych sporov nie sú dané nijaké zvláštne pravidlá ohľadom povinnosti zastúpenia advokátom, a to ani pre odvolacie konanie. Rovnako nie sú v právnom poriadku ČR upravené ani osobitné pravidlá ohľadom uhrádzania nákladov spojených so zastupovaním advokátom. To znamená, že tak všeobecne v civilnom sporovom konaní, ako aj v rámci pracovnoprávneho sporu, si účastník konania môže vybrať zástupcu podľa svojej voľby, a to aj zástupcu, ktorý nie je z radov advokátov. Zástupca však musí byť spôsobilý na riadne zastupovanie a nemôže vystupovať v rôznych veciach opakovane. V opačnom prípade rozhodne súd, a teda senát, že takéto zastúpenie nepripúšťa. [18]

 

Rovnako ako na Slovensku vyvstáva aj v Česku praktická otázka ohľadom zastupovania zamestnancov odborovými organizáciami na základe plnej moci. Podľa § 26 OSŘ môže odborová organizácia, s výnimkou vecí týkajúcich sa vzťahov medzi podnikateľmi, vyplývajúcich z ich podnikateľskej činnosti, zastupovať v konaní účastníka, ktorý je jej členom. Účastník konania musí byť podľa príslušných ustanovení OSŘ členom odborovej organizácie, ktorá ho v konaní zastupuje, avšak táto odborová organizácia nemusí vôbec pôsobiť u dotknutého zamestnávateľa, s ktorým zamestnanec vedie spor.

 

Najvyšší súd ČR sa touto vecou zaoberal vo svojom stanovisku, kde najmä zdôrazňoval medzinárodné záväzky zaisťujúce právo na združovanie sa v odborových organizáciách nezávisle od štátu, a konštatoval: „...Soud se proto nezabývá ani tím, jaké jsou její skutečné zájmy v rámci její zastupitelské činnosti, ani tím, zda splňuje kritéria odborové činnosti. Jedinou relevantní skutečností je, zda je právnickou osobou, která byla zapsána do spolkového rejstříku jako odborová organizace..“ [19] Rovnaké závery vyvodil aj pre partnerské odborové organizácie, ktoré môžu zastupovať členov odborovej organizácie, ktorí sú členmi partnerskej odborovej organizácie.

 

V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, ktorý sa zaoberal otázkou práva zakladať na obranu svojich záujmov odborové organizácie a vstupovať do nich, a v tejto súvislosti judikoval: „...Z toho vyplývá, že každý má právo zakládat bez předchozího schválení na obranu svých zájmů odborové organizace a přistupovat k nim, přičemž výkon tohoto práva nemohl (a nesmí) být omezován (s výjimkou omezení, jež jsou stanovena zákonem a jež jsou nutná v demokratické společnosti), že odborové organizace vznikají nezávisle na státu, že odborové organizace mají právo vypracovávat své stanovy a pravidla, zcela svobodně volit své zástupce, organizovat svoji správu a formulovat svůj program, přičemž veřejné orgány se zdrží jakéhokoliv zásahu, který by omezoval toto právo nebo zabraňoval jeho zákonnému vykonávání. Odborová organizace brání zájmy (zejména hospodářské a sociální) svých členů a vykonává další činnosti uvedené v jejích stanovách nebo jiných pravidlech, které přijala, jakož i provádí další program, který odborová organizace schválila o předmětu své činnosti. Zmíněná hlediska je třeba uplatnit také při řešení procesněprávní otázky, jaké jsou předpoklady k tomu, aby odborová organizace mohla v občanském soudním řízení zastupovat účastníka, který je jejím členem.[20]

 

            Uvedenému prístupu právna teória vytýka, že môže byť ľahko zneužitý, ad absurdum dokonca ako návod, ako nekontrolovateľným spôsobom obchádzať podmienky výkonu advokácie. Dokonca, že môže spôsobiť zneváženie pojmu odborovej organizácie ako tradične chápaného zástupcu hospodárskych a sociálnych záujmov zamestnancov. Napriek tomu všeobecné súdy v ČR sú povinné rešpektovať tieto závery Najvyššieho súdu a akákoľvek odchýlka musí byť detailne odôvodnená a konkrétne dôvody na jej aplikáciu musia dosahovať vysokú závažnosť.

 

Určitú osobitnú úpravu zakotvuje OSŘ vo vzťahu k zastupovaniu cudzincov v konaní o pracovnoprávnych veciach alebo v pracovnoprávnych sporoch. Podľa § 26 ods. 5 OSŘ si cudzinec môže zvoliť na zastupovanie v pracovnej veci, v ktorej vystupuje ako žalobca, právnickú osobu, ktorá vznikla na základe osobitného právneho predpisu a ku ktorej činnostiam uvedeným v stanovách patrí aj ochrana práv cudzincov. Možnosť cudzinca dať sa v pracovnoprávnom spore zastúpiť organizáciou na ochranu práv cudzincov bola do právneho poriadku ČR zavedená implementáciou smernice 2009/52 [21], ktorá požaduje zaistenie dostupnosti účinných postupov na uplatnenie nárokov neoprávnene zamestnaných štátnych príslušníkov tretích krajín voči zamestnávateľom. [22]

 

Právna úprava oboch krajín týkajúca sa možnosti zastúpenia zamestnanca v pracovnoprávnom spore vychádza z rovnakých základov. Avšak kým novelizovaná právna úprava individuálneho pracovnoprávneho sporu platná od roku 2016 v SR umožňuje zamestnancovi dať sa zastupovať akoukoľvek odborovou organizáciou, a to aj odborovou organizáciou, ktorej nie je zamestnanec členom, v Česku to môže byť len odborová organizácia, ktorej je zamestnanec vystupujúci v pracovnoprávnom spore členom. V oboch krajinách nemusí takáto odborová organizácia, ktorá zastupuje zamestnanca v spore, pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý je účastníkom konania. Skutočnosť, že zamestnanec sa môže dať zastupovať odborovou organizáciou, ktorej ani nie je členom (SR) a ktorá ani nemusí pôsobiť u zamestnávateľa (SR, ČR), s ktorým zamestnanec vedie spor, považujeme za veľmi problematickú. Ako bolo načrtnuté vyššie, toto môže viesť k rôznym praktikám a zakladaniu odborových organizácii v snahe obchádzať zákon a jeho účel. V rámci návrhovo de lege ferenda by sme v oboch krajinách navrhovali prehodnotiť otázku zastúpenia účastníka sporu odborovou organizáciou a stanoviť detailnejšie pravidlá pre jej uplatňovanie. S určitosťou by sme navrhovali zmeniť právnu úpravu v SR v tom smere, že zastúpenie je prípustné len vo vzťahu k odborovej organizácii, ktorej je zamestnanec členom, ako je tomu v ČR. Rovnako by sme navrhovali upresnenie nepripustenia zastúpenia pre prípad, že odborová organizácia vystupuje ako zástupca vo viacerých sporoch, čo je celkom bežné vzhľadom na povahu jej činnosti.

 

            Poukazujeme aj na to, kým v Českej republike je zakotvená aj úprava zastupovania cudzincov ako žalobcov v pracovnoprávnom spore, takáto úprava v rámci právnej úpravy SR absentuje, aj na cudzincov, ktorí vedú pracovnoprávny spor, sa tak bude aplikovať všeobecná právna úprava CSP a odklony vyplývajúce z právnej úpravy pracovnoprávneho sporu.

 

Odkazy:

  1. Podľa ustanovenia § 23 CSP na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné: a) Okresný súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave, Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre, Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline, Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove, Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
  2. ŠTEVČEK M. – FICOVÁ S. – BARICOVÁ J. – MESIARKINOVÁ, S. – BAJÁNKOVÁ J. – TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 153
  3. Ustanovenie § 7 OSŘ.
  4. Sněmovní tisk 932/0, Parlament ČR, volebné obdobie 2010 až 2013.
  5. Zákon č. 292/2013 Sb.
  6. STONJEK, P. Vybraná specifika pracovněprávních sporů v zahraničním srovnání. ACTA UNIVERSITATIS CAROLINAE: Iuridica 1. 2019, 65(1), 122-126., PICHRT, J. – ŠTEFKO M. – MORÁVEK, J. Analýza alternativních způsobů řešení sporů v pracovněprávních vztazích. Praha : Wolters Kluwer, 2016. s. 193-196
  7. BUREŠ, J. – DRÁPAL, L. a kol. Občanský soudní řád I, II. Komentář. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 213.
  8. Zákon č. 6/2002 Sb., o soudech, soudcích, přísedícich a státni správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích), ve znění pozdejších předpisů.
  9. Pozri aj HROMADA, M. Pracovněprávni spory. Praha : C. H. Beck, 2015, strana 33.
  10. Údaj pre rok 2020.
  11. Štatistická ročenka 2020 [online], [cit.2020-3-7], dostupné na internete https://web.ac-mssr.sk/wp-content/uploads/2021/Statisticka_rocenka_2020/III.%201%20Ob%C4%8Dianskopr%C3%A1vne%20veci_2020.pdf
  12. Ustanovenie § 317 CSP.
  13. Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
  14. Pozri aj CHORVÁTOVÁ, E. – KUNDRÍK, P. Postavenie zamestnávateľa pred súdom podľa nového Civilného sporového poriadku. [online], [cit.2020-3-7], dostupné na internete: https://www.epravo.sk/top/clanky/postavenie-zamestnavatela-pred-sudom-podla-noveho-civilneho-sporoveho-poriadku-2985.html
  15. Pozri aj ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. – BARICOVÁ, J. – MESIARKINOVÁ, S. – BAJÁNKOVÁ J. – TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1076.
  16. § 89 ods. 2 CSP.
  17. Pozri aj ŠTEVČEK, M. – FICOVÁ, S. – BARICOVÁ, J. – MESIARKINOVÁ, S. – BAJÁNKOVÁ, J. – TOMAŠOVIČ, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1076.
  18. Ustanovenie § 27 OSŘ.
  19. Stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 23.04.2014, sp. zn. Cpjn 202/2013(Rc 36/2004).
  20. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.05.2004, sp. zn. 26 Cdo 1087/2014. [online], [cit.2020-3-7], dostupné na internete: https://www.judikaty.info/search/?q=26+Cdo+1087+2014&db=nscr&qplus%5B%5D=&qplus%5B%5D=&qplus%5B%5D=&qplus%5B%5D=&qminus%5B%5D=&qminus%5B%5D=&qminus%5B%5D=&qminus%5B%5D=&fLawParagraph=&fLawNr=&fLawYear=&fCategory=&fType=&fCatalogNr=&fCatalogRzn=&fDateFrom=&fDateTo=&fPubDateFrom=&fPubDateTo=&fEcli=&fKeyword=&fPredpisy=
  21. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18.júna 2009, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.
  22. Porovnaj SVOBODA, K. – SMOLÍK, P. – LEVÝ, J. – ŠÍNOVÁ, R. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 97.

 

 

Zákon č. 99/1963 Sb. Občanský soudní řád.

08, feb, 2025

Pracovné spory v SR a ČR - 5. časť

foto
Zimný seriál : Pracovnoprávne spory v SR a ČR (5) Predbežné opatrenie a „jistota“

29, jan, 2025

Pracovné spory v SR a ČR - 4. časť

foto
Zimný seriál : Pracovnoprávne spory v SR a ČR (4) Priebeh pojednávania a koncentrácia konania

20, jan, 2025

Pracovné spory v SR a ČR - 3. časť

foto
Zimný seriál : Pracovnoprávne spory v SR a ČR (3) Poučovacia a vyšetrovacia povinnosť súdu 

Táto webová stránka používa cookies

Pre personalizáciu obsahu a reklám, pre poskytovanie funkcií sociálnych médií a analýzu návštevnosti využíváme súbory cookie. Informácie o tom, ako náš web používáte, zdieľame so svojími partnermi pre sociálne média, inzercie a analýzy. Partneri tieto údaje môžo skombinovat s ďalšími informáciami, ktoré ste im poskytli alebo ktoré získali v dôsledku toho, že používáte ich služby. V prípade Vášho súhlasu prosím pokračujte pri prehliadaní webovej stránky a stačte OK.
Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.(Viac informácií)

OK

Súbory cookie sú malé textové súbory, ktoré môžu webové stránky používať na zefektívnenie používateľskej skúsenosti.
Zákon uvádza, že na Vašom zariadení môžeme ukladať súbory cookie, ak sú pre prevádzku týchto stránok nevyhnutné. Pre všetky ostatné typy súborov cookie potrebujeme vaše povolenie.
Táto stránka používa rôzne typy súborov cookie. Niektoré súbory cookie sú umiestnené službami tretích strán, ktoré sa zobrazujú na našich stránkach.
Získajte viac informácií o tom, kto sme, ako nás môžete kontaktovať a ako spracovávame osobné údaje v našich Pravidlách ochrany osobných údajov. Váš súhlas sa vzťahuje na nasledujúce domény: www.bratis.law