Odškodnenie obetí autonehody a trestnej činnosti
20. máj 2025
Martin Antal
V praxi našej advokátskej kancelárie venujeme veľa pozornosti prípadom klientov, ktorí boli poškodení na zdraví alebo boli im blízkym bola spôsobená smrť. Najčastejšie ide o poškodených, resp. pozostalých na základe dopravnej nehody, t. j. poškodených neúmyselným konaním iného. Nezriedka však poskytujeme právne služby aj klientom, ktorí sa stali obeťami násilného konania páchateľa, teda na tých, na ktorých bol spáchaný často úmyselný trestný čin.
V prípade dopravných nehôd, pri ktorých je spôsobené poškodenie na zdraví je odškodňovanie relatívnej jednoduché, prinajmenšom právne. Lekár spíše poškodenia zdravia, tzv. poškodenie zdravia oboduje a poškodení sa spravidla domôžu náhrady za takéto poškodenia zdravia, najčastejšie z poistenia zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla, ktorého vodič nehodu spôsobil – známeho ako „PZP“, či zákonná poistka.
V prípade, ak je dopravnou nehodou spôsobená smrť, pozostalí po zomrelom už majú situáciu trochu komplikovanejšiu. Vzhľadom na nie úplne jasnú legislatívu sme sa museli prepracovať na Slovensku k odškodňovaniu pozostalých, ktorým smrťou ich blízkeho bola spôsobená nemajetková ujma, prostredníctvom súdnych konaní, ktoré, ako je všeobecne známe, určitý čas trvajú. V tom však nastal posun a dnes sa stretávame s tým, že poisťovne aj u nás začínajú plniť niekedy už aj bez potreby autoritatívneho rozhodnutia súdu. Súdy na celom Slovensku totiž jednoznačne priznávajú pozostalým náhradu nemajetkovej ujmy a to aj proti poisťovniam, ktoré tieto náhrady platia z titulu povinného zákonného poistenia motorových vozidiel – viď rozhodnutia Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13C/35/2021 zo dňa 23.5.2022, ale aj Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/43/2022, zo dňa 30.3.2023, či Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 7Co/168/2023, zo dňa 17.4.2024 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14Co/29/2022, zo dňa 11.10.2022.
Situácia je však iná, keď sa niekto stane obeťou násilného trestného činu. Páchateľ nie je poistený pre prípady trestnej činnosti a často sú páchateľmi osoby, ktoré samy nemajú prostriedky na to, aby skutočne zaplatili poškodenému, obeti, spôsobenú škodu. Obete násilnej trestnej činnosti však majú možnosť, ako môžu byť odškodnené za poškodenie ich zdravia a to priamo štátom, bez ohľadu na finančnú situáciu páchateľa. Menej známym totiž je inštitút odškodnenia obetiam násilnej trestnej činnosti, na základe ktorého môže odškodnenie obetiam násilnej zaplatiť Ministerstvo spravodlivosti SR.
Zákonom sú totiž stanovené prípady trestných činov, ktorým ak je spôsobené poškodenie zdravia, obete – poškodení majú nárok na náhradu za poškodenie zdravia od štátu. Takýto nárok dokonca majú aj pozostalí v prípade, ak ich blízkemu bola spôsobená násilným trestným činom smrť.
Pri poškodení zdravia sa odškodnenie hradí vo výške určenej lekárskym alebo znaleckým posudkom (na základe tzv. bodového hodnotenia). Smrť blízkeho sa odškodňuje paušálnou sumou vo výške dvadsaťpäť násobku minimálnej mesačnej mzdy, t. j. aktuálne sumou vo výške 20.400,- € a v niektorých prípadoch až do výšky päťdesiat násobku minimálnej mzdy, t. j. aktuálne až do výšky 40.800,- €. Na uplatnenie odškodnenia od ministerstva je však potrebné, aby si poškodení (aj pozostalí) škodu riadne uplatňovali už počas vyšetrovania trestného činu – je teda vhodné sa čo najskôr po spáchaní trestného činu obrátiť na odborníka, ktorý zabezpečí, aby sa nárok mohol byť neskôr ministerstvom uznaný a zaplatený.
Zákonodarca v tomto prípade myslel aj na obete trestnej činnosti, vo vzťahu ku ktorej sa páchateľ nezistí alebo nevypátra a aj v tomto prípade štát obete môže odškodniť.
