Umelá inteligencia v rozhodnutiach súdov na Slovensku
24. november 2025
Janka Mikušová
Okresný súd Trenčín a následne Krajský súd v Trenčíne riešili spor o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru (sp. zn. 19CoPr/2/2024).Zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zamestnankyňou z dôvodu neospravedlnenej absencie v práci (70 dní).
Absencia vznikla tým, že si zamestnankyňa po skončení rodičovskej dovolenky nesplnila oznamovaciu povinnosť a do práce nenastúpila.
V odvolaní žalobkyňa tvrdila, že súd nesprávne vyhodnotil dôvod skončenia pracovného pomeru – opierala sa o jazykový výklad predložky „od“ a podporne o odpovede umelej inteligencie.
Odvolací súd sa s jej argumentáciou nestotožnil.
Formuláciu „od ukončenia rodičovskej dovolenky 29.05.2023“ vyhodnotil tak, že predložka „od“ sa viaže na pojem ukončenie rodičovskej dovolenky, nie na samotný dátum 29. mája 2023 ako začiatok absencie.
Záver súdu k umelej inteligenciiSúd sa zároveň vyjadril aj k využitiu AI v argumentácii – a jeho stanovisko stojí za pozornosť:
„...Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na interpretáciu jej otázky umelou inteligenciou, v tomto smere súd uvádza, že rozhodovanie súdnych sporov patrí do právomoci súdov, pričom sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou a zákonom.
Rozhodovanie sporov sudcom je zárukou dodržania práva na spravodlivý proces a ostatných práv a slobôd človeka, nakoľko aspekt empatie a zohľadnenia všetkých individuálnych okolností v spore je nenahraditeľnou schopnosťou ľudských bytostí.
Žiadny sudca by nemal fungovať pri výkone svojho povolania ako počítač alebo automat a svoju funkciu by nemal vykonávať mechanicky. Uvedené by viedlo k prílišnému formalizmu a k porušovania princípu spravodlivosti. Využitie umelej inteligencie môže byť pri práci v justícii prínosom, ale nemôže nahradiť mentálnu činnosť sudcu, ktorému bolo zverené rozhodovanie o individuálnych sporoch, ktorý komplexne vníma všetky súvislosti a nuansy konkrétneho prípadu.
Z uvedeného je zrejmé, že síce umelá inteligencia je prínosom aj v justícii (napr. rýchlosť a porovnanie údajov), avšak konečné rozhodnutie sporu sa nemôže spoliehať len na softvér a jeho algoritmy, ale na interpretáciu právnych noriem sudcom a ich aplikáciu na konkrétny/ individuálny spor.“
Na Slovensku zatiaľ nemáme konkrétne rozhodnutie týkajúce sa napríklad autorského práva pri vytvorení diela pomocou umelej inteligencie – ako je tomu už v Českej republike (Mestský súd v Prahe, č.k. 10C 13/2023-16).
Argumentácia umelou inteligenciou sa však už objavuje aj v našej súdnej praxi.